Na mnohých miestach levanduľa ešte stále pozerá zo záhradiek. Je čas na krehké sušienky, na pečenie ktorých budete potrebovať amónium.
Pečenie sušienok u mňa patrí napodiv k letným záležitostiam. Striedam dokopy 4-5 receptov, pretože zvyšok zázrakov si poriadne užijem počas Vianoc. Teraz na sviatky nebudem upozorňovať (aj keď redakčne a na e-shope už v nich dávno ideme) a radšej si ešte užívajte letné slniečko, ako to len ide.
Sušienky pečiem v lete celkom ochotne, pretože občas je chuť na niečo dobré a to je potom super mať sušienky schované v peknej sklenenej dóze až príde a) neodbytná chuť, b) návšteva (ale tá vám ich zaručene zje) a v najlepšom prípade za c ) ide sa na výlet. To je ten najsympatickejší variant, ktorému môžete v podvečer venovať hodinku času.
Tieto levanduľové sušienky sú krehké a chrumkavé a nikdy neviem, či sú lepšie v deň upečenia, alebo keď sa druhý deň trošku rozležia. Ich krehkosť spočíva v použití amónia - cukrárskeho droždia, ktoré sa v domácich kuchyniach príliš neužíva. Aj ja mám na ňom postavených len pár receptov, ale všetky sú skvelé. Spomínam na nedostižné rezy mojej mamičky, ktorých pečenie nás v detstve vyháňalo na dvor, pretože sme svorne nenávideli čpavkový odór vychádzajúci z rúry. Že sa pečie s amóniom, totiž váš nos spozná, ale nebojte sa, tieto sušienky vás z domácnosti nevypudia.
Pretože sušienky obsahujú sušenú levanduľu a ešte ich nakoniec poriadne poprášite levanduľovým cukrom, odmena bude voňavá a príjemná. Len si na ne kúpte pekné sklenené dózy (máme ich na e-shope v sadách po 3 ks), ktoré dobre tesnia a sušienky uchovajú v skvelej kondícii, kým sa na ne nevrhnete.
Čo je amónium?
Hydrogénuhličitan amónny, čiže zrozumiteľnejšie cukrárske droždie, má vzhľad bieleho prášku, ktorý sa používa ako prášok do pečiva do cesta, podobne ako prášok do pečiva alebo jedlá sóda. Cesto ale nakyprí lepšie, a preto sa amónium používa do nízkych ciest (napr. na zázvorníky a perníčky) a do žĺtkových ciest na rakvičky a pod., ktoré majú veľmi narásť. Pri pečení sa amónium zmení v plyn, výrazne kypriace cesto; ako si prudko razí cestu von, zanechá za sebou trhlinky. Povrch upečených sušienok alebo rezov je potom porézny.
Ako cukrárske droždie spracovať?
Cesto, ktoré si s cukrárskym droždím pripravíte, je okamžite vhodné na tvarovanie a pečenie, ale ak ho potrebujete odložiť, potom ho vždy uchovávajte v chladničke. Tiež pri príprave cesta dbajte na to, aby aj ostatné suroviny boli chladné. Cukrárske droždie vždy zmiešajte s múkou (tiež ju rozmiešavajte s vychladenou tekutinou). Surové cesto neochutnávajte! Pri pečení ucítite zápach po čpavku, ale pri malých množstvách nie je nijako úporný. Napriek tomu po otvorení rúry pary nevdychujte.
Pečivo s amóniom je výrazne krehké a má výbornú chuť. Ak vlastníte niektorú zo škandinávskych kuchárok, potom v nej nájdete rad receptov, kde je použité. Pokiaľ ho budete chcieť nahradiť kypriacim práškom, konečný produkt nikdy nebude tak vzdušný a ľahký ako pri pečení podľa pôvodnej receptúry.
Kde ho kúpite?
Kupujem ho v drogérii Teta, inak cukrárske droždie zoženiete vo všetkých predajniach pre cukrárov (Ozdobdort, Svetcukrarou a pod.). Stojí pár centov.
Ako prášok do pečiva uchovať?
Vplyvom rozkladu na oxid uhličitý, vodu a amoniak dochádza k prirodzenému úbytku hmotnosti obsahu vrecka, a preto nepoužitý zvyšok skladujte v suchu a na najchladnejšom mieste. Po otvorení vrecka presypte amónium do pohára a tesne uzavrite plastovým viečkom.
Príprava: 45 minút + pečenie * Získate: 45 ks sušienok
1.Zmäknuté maslo dajte do robota a zmiešajte s cukrom a 2 lyžičkami levanduľového cukru, kým vznikne svetlejší krém. Pridajte rum a trite do bielej peny.
2.Do misky preosejte múku, pridajte mandle a amónium, všetko zmiešajte a pridajte k základu, potom ešte pomarančovú kôru a levanduľu. Vznikne hebké a hladké cesto, ktoré vo fólii presuňte do chladničky, kým si nachystáte ostatné.
3.Rúru vyhrejte na 175 °C (nerobím to skôr, aby som cesto nespracovávala v horúčave) a pripravte si plech vybavený papierom na pečenie. Keď je rúra nahriata, vyberte časť cesta a vytvorte guľôčky, asi o priemere 3 cm. Pri pečení sa samy roztečú do tvaru sušienok, takže nechajte priestor okolo.
4.Pečte 15 minút, potom 5 minút pri teplote 165 °C. Rúru neotvárajte!
Hotové sušienky nechajte vychladnúť a uložte ich do dózy s viečkom. Pred podaním ich pocukrujte levanduľovým cukrom.
Pred prípravou cesta sa oplatí všetky suroviny navážiť, pomlieť atď., a vložiť ich na chvíľu do chladničky. To preto, aby v horúcej kuchyni nezačalo pracovať amónium skôr, ako potrebujete - jeho cieľ je rúra. Na odmeranie lyžičkových a lyžicových mier odporúčam, ako vždy, obstaranie šikovných odmeriek.
Vľavo v dózičke mám spracovaný levanduľový cukor. Pretože levanduľa zafarbí biely cukor do siva, hovoríme sušienkam doma láskyplne ‚zaprášené’.
Hebké a vláčne cesto nevyprodukuje nič iné, než sušienky, aké si prajete mať. Amónium začne pracovať v rúre, ktorú pri pečení neotvárajte. Len okienkom uvidíte, ako sa guličky usporiadane tvarujú do rovnomerne veľkých sušienok a ich povrch praská vplyvom unikajúceho plynu. To je ten okamih, kedy trochu ucítite čpavok. Ale v ceste je ho tak málo, že si mimo kuchyňu ani nevšimnete. Napriek tomu otvorte okno a pary nevdychujte. Hotové sušienky nechajte vychladnúť a potom už len ostáva zahrnúť ich cukrom s levanduľou.
Chuť sušienok vám nepopíšem. Sú skvelé a musíte ich vyskúšať. Za všetko hovorí len to, že sa v dóze nikdy neohrejú, hoci by bola tá najkrajšia. Tieto sklenené dózy s levanduľou majú perfektne tesniace viečka, takže dobre vyhovujú tomu, aby sa v nich všetky ingrediencie dokonale preplietli.